Straussova metóda

Základná metóda improvizovanej záchrany, ktorá sa vyučuje na kurzoch skalného lezenia. Je to technika, ktorú používame v situácii, keď nastane pád pod istiace stanovište. Medzi ističom a zachraňovaným sa nenachádza žiadne postupové istenie, prípadne je zachraňovaný alebo istič schopný ho počas záchrany zrušiť, aby nebránilo vytiahnutiu zachraňovaného. Predpokladáme, že materiál, ktorý mame k dispozícii je minimálny, keďže sa nachádzame v úlohe ističa a spolulezec predtým než odliezol od štandu si zobral všetok dostupný materiál k isteniu v postupe. V našej pozícii by sme mali disponovať minimálne 2-3 pomocnými šnúrami (štandardne sa používajú v priemere 5-6 mm a dĺžke 1,5 m, 3 m a 3m, kratšia pomocná šnúra je zviazaná na sebaistenie) a materiál v istiacom stanovišti. Tiež predpokladáme, že istič bol pred pádom lezca zaistený na štande lodným uzlom a istil pomocou polovičného lodného uzla.

Improvizovana zachrana Straussovou metodou from Vlado Fecko on Vimeo.

  1. Uvoľnenie rúk ističa - po zachytení pádu zafixujeme istenie pomocou tzv. „kravského“ uzlu, aby sme si uvoľnili obe ruky.
  2. Zavesenie hmotnosti zachraňovaného na lano - následne vezmeme pomocnú šnúru (3 m, je potrebne aby bola rozviazaná), a uviažeme ju na prameň lana v ktorom visí zachraňovaný pomocou symetrického zadrhovacieho (prúsikového) uzla. Voľné konce šnúry omotáme okolo tela HMS karabíny v centrálnom bode na strane, kde nie je západka, tzv. „vianočkou“ a tú ukončíme ambulantným uzlom.
  3. Zrušenie istiacich uzlov - Zrušíme istenie kravským uzlom a povolovaním polovičného lodného uzla prenesieme váhu zachraňovaného do prusíka vyviazaného na telo karabíny. Zrušíme istenie polovičným lodným uzlom a lano ponecháme voľne prevlečené cez HMS karabínu. Lano by malo byť do karabíny zavesené tak, že prameň smerujúci k zachraňovanému smeruje von z karabíny (od steny).
  4. Zavesenie hmotnosti záchrancu na lano - Uviažeme druhú pomocnú šnúru do symetrického zadrhovacieho (prúsikového) uzla na volné lano z opačnej strany od HMS karabíny a upevnime si ho o sedací úväz. Prenesieme doň svoju hmotnosť a tým odľahčíme sebaistenie cez lodný uzol v istiacom stanovišti, ktoré si povolíme na vhodnú dĺžku potrebnú k vyťahovaniu. Za ideálnych podmienok sa snažíme povoliť sebaistenie čo najbližšie k zachraňovanému.
  5. Vyťahovanie zachraňovaného - Potom môžeme začať samotné vyťahovanie a to spôsobom protiváhy nášho tela. Nohami sa snažíme tlačiť smerom dolu a rukami ťaháme za lano, v ktorom visí zachraňovaný. Keď prídeme do miesta, pokiaľ sme si predĺžili sebaistenie v istiacom stanovišti, za pomoci zadrhovacieho uzla vyšplháme po lane späť k istiacemu stanovišťu (tzv. „vyprusikujeme“), v prípade potreby môžeme použiť naviac aj ďalší prúsik. Následne opätovne vyťahujeme zachraňovaného až pokiaľ ho nedostaneme na istiace stanovište. V okamihu ako sa nám to podarí a vyprusikujeme späť k istiacemu stanovišťu.
  6. Zaistenie zachraňovaného na istiacom stanovišti - Vytvoríme si sebaistenie so slučky a karabíny do istiaceho stanovišťa (tzv. „odsadávačku“) a následné hneď zaistíme zachraňovaného. Je dôležite aby sme boli neustále istení cez sedací a zároveň aj hrudný uväz. Buď jednoducho prevlečenou šitou slučkou cez oká sedacieho a hrudného uväzu, alebo tzv. „alpským“ spôsobom nešitou dutou slučkou. Tiež na to dbáme aj v prípade zachraňovaného, ktoré ho môžeme zaistiť rovnako ako seba do odsadávačky, ktorej rušenie pri zahájení zlaňovania bude prácnejšie, keďže bude zaťažená celou hmotnosťou zachraňovaného a pri odopínaní bude potrebné ho nadvihnúť. Preto na zaistenie zachraňovaného môžeme použiť pomocnú šnúru (3 m, mala by byť rozviazaná), ktorú uviažeme do „vianočky“ a spojíme ňou karabínu v odsedávacej slučke zachraňovaného s karabínou jedného z bodov istiaceho stanovišťa. Vianočku vyväzujeme na šnúre ktorá oba body spája. Vianočku je následne možné jednoducho rozviazať jednou rukou bez zvýšenej námahy.
  7. Príprava na zlaňovanie - Po zaistení zrušíme vyťahovací systém („prusiky“) a odviažeme seba aj zachraňovaného z lana, ktoré pripravíme na metodické zlaňovanie. To znamená mať lano poistené proti pádu pokiaľ ho neprevlečieme cez vratný bod a urobiť na koncoch lana uzly, aby nedošlo k prekĺznutiu cez zlaňovaciu pomôcku.
  8. Odsadnutie do zlaňovacej pomôcky - Po príprave lana na zlanenie vložíme ho do zlaňovacej pomôcky (osmy, kýblika, ...), ktorú si predlžíme slučkou, tak aby bola v dosiahnuteľnej vzdialenosti od nás, ideálne do našej odsedávacej slučky. Potom uviažeme Prusikov/Machardov uzol pod zlaňovaciu pomôcku, aby sme brzdiacou rukou súčasne ovládali zadrhávací uzol a zrušíme vlastné sebaistenie. Ak zlaňujeme pomocou osmy môžeme využiť možnosť aretácie. Odsadneme si do istiaceho prúsika a zrušíme naše zaistenie odsedávacou slučkou do istiaceho stanoviska. Keby sme zabudli zrušiť zaistenie do stanoviska, po pripojení zachraňovaného do našej istiacej pomôcky by sme už neboli schopný zaistenie slučkou zrušiť!
  9. Pripnutie zachraňovaného do zlaňovacej pomôcky - Zachraňoavného pripneme do zlaňovacej pomôcky pomocou krátkej slučky, ktorou spojíme karabínu so zlaňovacou pomôckou s karabinou v odsedávacej slučke zachraňovaného. Následne zrušíme jeho istene v istiacom stanovišti. Pri odsadávačke použijeme ďalšiu šitú slučku v princípe kladky za pomoci ktorej zdvihneme zachraňovaného, tak že stúpime do slučky a protiváhou vlastného tela ju odľahčíme. Tu sa ukazuje výhoda „vianočky“, ktorá sa dá bez námahy a v kratšom čase rozviazať jednou rukou.
  10. Zlaňovanie - V tomto okamihu môžeme začať zlaňovať. Zraneného spolulezca máme pred sebou otočeného chrbtom ku skale. Jednou rukou mu pridržiavame hlavu a druhou regulujeme plynule zlaňovanie. Počas zlaňovania pozorujeme pozorne terén a hľadáme vhodne miesto na ďalší vratný bod.
    Zlaňovanie v závese  - Technika, pri ktorej zlaňujeme so zachraňovaným na chrbte. Tento systém je vhodný na položený terén, kde nie je možné zlaňovať so zachraňovaným pred sebou. Princíp spočíva v tom, že si obhodíme zachraňovaného cez rameno, ale treba si predtým dobre usporiadať zlanovací systém, pretože dôjde k menšiemu pootočeniu zlaňovacej pomôcky. Keď už máme zachraňovaného na chrbte upevníme si ho slučkou okolo tela pre lepšie ovládanie a takejto polohe zlaňujeme.

Metóda HOI

Podstatou Hoiovej metódy je zjednodušiť postup pri záchrane a jej urýchlenie. Metódu je možné použiť len ak máme k dispozícii viac ako polovicu dĺžky lana. V prípade, že sa zachraňovaný ocitá vo väčšej vzdialenosti ako polovica dĺžky lana je nutné ho vytiahnuť a až potom postupovať podľa metódy Hoi.

  1. Posúdenie funkčnej dĺžky lana - V prvom kroku je veľmi dôležité posúdiť funkčnú dĺžku lana. Pokiaľ sa zachraňovaný po páde nachádza do vzdialenosti polovice dĺžky lana od istiaceho stanovišťa je možné zahájiť záchranu podľa metódy Hoi a nie je nutné ho vyťahovať.
  2. Zavesenie hmotnosti zachraňovaného na lano - Po zachytení pádu urobíme „kravský“ uzol a uviažeme Prusikov/Machardov uzol z REEP šnúry, ktorú uviažeme do „vianočky“ v HMS karabíne rovnako ako pri Sraussovej metóde. Následné zrušíme „kravský“ a polovičný lodný uzol. V tejto pozícii pristúpime k samotnej Hoiovej metóde. Volné lano by malo smerovať smerom von z karabíny (od steny, opačne ako pri Straussovej metóde).
  3. Príprava na zlaňovanie - Do volného prameňa lana, ktorý prechádza cez HMS karabínu v istiacom stanovišti z druhej strany ako je zachraňovaný vložíme zlaňovaciu pomôcku a pod ňu uviažeme zadrhovaci uzol podobne ako pri zlaňovaní.
  4. Zlanenie k zachraňovanému - Zaťažíme zlaňovací systém a zadrhovací uzol, ktorý drží zachraňovaného odviažeme z HMS karabíny a hneď si ho priviažeme o vlastný úväz. Potom zahájime zlaňovanie ku zachraňovanému, tak že súčasne povoľujeme oba zadrhovacie uzly.
  5. Upevnenie zachraňovaného na chrbát - Keď sa dostaneme k zachraňovanému necháme zadrhovací uzol, ktorý je na jeho prameni, sa „zakusnúť“ v takej vzdialenosti aby bolo možné zachraňovaného položiť na chrbát. Upevnime si ho pomocou slučky okolo tela.
  6. Zlaňovanie - Súčasne zlaňujeme. Nesmieme ale zlaňovať úplne na koniec lana, je potrebné aby sme si nechali také 2 až 3 metre vôľu a mali tak lepšiu pozíciu vybudovať ďalší vratný bod.

 

Oznamy

Členská schôdza a klubová kapustnica sa uskutoční v piatok 11. januára 2019 v reštaurácii Callifornia Pub na Klačne. Počas schôdze prebehnú aj voľby orgánov klubu na ďalšie funkčné obdobie. Všetci členovia a priatelia klubu sú srdečne vítaní!


Pre členov HK IAMES Ružomberok je k dispozícii vŕtačka na preisťovanie lezeckých ciest a tiež boldermatka.

Najnovšie články

  • Arco 2018

    Arco je oblasť v severnom Taliansku pri jazere Lago di Garda, ktorá je typická neprebernými možnosťami pre rôzne outdoorové aktivity. Arco je tiež miestom, kde sa písala história Talianskeho skalolezectva. Zalezie si tu každý od začiatočníkov až po tých, ktorí hľadajú tie najťažšie skalné cesty na svete. Tento rok padla voľba na klubový zájazd do zahraničia práve na Arco. Nahliadnite aj vy do nášho "expedičného mini-denníka"...

Pripojte sa k nám na Facebooku

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme každoročne organizovať Ulenfeldov pohár v lezení na umelej stene.

Prečítajte si viac...

Kontaktujte nás

© 2015, HK IAMES Ružomberok, webdesign INTELI.SK