Koncom apríla 2026 sa väčšia skupina členov klubu vybrala za jarným lezením na vápence do chorvátskej Paklenice. Po návšteve tejto oblasti na jeseň 2025 sa Julo, Rasťo a Ďuri rozhodli vrátiť aj na jar a tentokrát sa k nim pridali aj Zdeno, Milan, Andrej, Juraj a Paľo.
Štvrtok, 23.4.2026
Prvá časť skupiny (Zdeno, Milan a Andrej) vyrazili do Paklenice už dopoludnia. Aby sme si dodali trochu optimizmu, zvyšok skupiny sa stretol podvečer na parkovisku pri ružomberskom cintoríne a zahájil cestu cez Maďarsko až do chorvátskej Maslenice, kde si zriadili podobne ako na jeseň náš základný tábor. Maslenica je tiché mestečko na pobreží Novigradského mora asi 20 minút jazdy autom od Paklenice. Už od jesene sme tu mali vyhliadnutý apartmánový dom, ktorý sme si rezervovali aj na túto akciu - krásne priestranné apartmány s terasami na brehu mora, len škoda, že teplota vody v apríli člapkaniu vo vode až tak veľmi nepraje.
Piatok, 24.4.2026
Zdeno, Andrej a Milan vyrazili hneď ráno do masívu Aniča Kuk. Zaujal ich južný pilier tohto vrcholu, ktorý sa nazýva Stup. V piatok vyliezli cestu Karabore (5c, 120 m). Cesta ich trochu pomotala a najľahšia dĺžka sa stala najťažšou, ale celkovo z toho bol dobrý zážitok. Popoludnie si následne vyplnili ešte lezením športových ciest v sektore Klanci.
Rasťo, Julo, Ďuri, Jožo, Palo a Juraj sa pôvodne vzhľadom na nočný presun do Chorvátska plánovali venovať lezeniu kratších športových ciest v sektore Klanci, ale po prelezení pár ciest sa Ďuri, Jožo, Julo a Rasťo rozhodli ísť vyskúšať radšej viacdĺžky v úvode kaňonu. Vybrali si cestu Oprosti mi pape (4a, 110 m) na Veliki Vitrenik. Cesta je príjemná rozliezačka, ktorá je navyše dobre preistená, takže príjemne vyplnila naše popoludnie. Juraj a Palo pokračovali aj popoludní v lezení športoviek na oboch stranách kaňonu v sektore Klanci. Zaujala ich napríklad cesta Žuna (5a) v pod-sektore Ljuska.
Cestou do základného tábora sme sa ešte zastavili v oblasti Pariževačka glavica, čo je vlastne ústie rieky Zrmanja do Jadranu. V tejto krásnej oblasti sa natáčali niektoré zo scén legendárnej sŕie filmov Vienetou. Za chrbtom sme mali aj Tulove Grede, kde sme boli liezť na jeseň.
Sobota, 25.4.2026
V sobotu sa väčšina partie vybrala opäť na Stup v masíve Aniča Kuk. Zdeno, Milan a Andrej vyliezli cestu Danaja (5b, 100 m). Cestu môžu len odporúčať. Navyše pri zlaňovaní ju neúmyselne očistili aj od nejakých tých väčších voľných blokov, takže pri ďalších prelezoch už nebudú zavadzať... Rasťo, Julo, Jožo a Ďuri vyliezli vedlajšiu cestu Abseil pista (4b, 80 m). Táto na pohľad priamočiara cesta ich pomotala už v prvej dĺžke, ktorá bola v našom variante skôr okolo 5c. Cesta ponúka pekné lezenie a tiež krásny výhľad z predsunutého piliera Stup na okolitú krajinu.
Popoludní sa Julo, Rasťo, Juraj a Paľo rozhodli pre turistiku a vyšli normálnou trasou na vrchol Aniča Kuk - táto pekná prechádzka ponúka krásne výhľady a pomôže sa aj zorientovať v hlavnej stene Aniča Kuk, nakoľko chodník vedie neďaleko od jej úpätia, takže si je možné pozrieť nástupy ciest.
Zvyšok partie pokračoval v lezení športoviek v hlavnom sektore Klanci. Liezli sa napríklad cesty Jastreb (5c), Kobac (5b), Auhe (5b), Wiener Wurstchen (5a), či Jež (5c).
Nedeľa, 26.4.2026
V nedeľu sa už všetci naplno venovali viacdĺžkovému lezeniu. Andrej, Zdeno a Milan sa opäť vybrali na Stup, ale tentokrát z opačnej (severnej) strany piliera. Vyliezli cestu Šaleški (5b, 120 m). Jožo a Ďuri sa rozhodli, že nebudú chodiť ďaleko od parkoviska a vybrali si cestu Nosorog (4c, 150 m) na vrchol Kukovi ispod Vlake. Pridali sa k nim aj Juraj a Paľo. Julo s Rasťom si na dopoludnie vybrali cestu Josipa Debeljaka (4a, 200 m) na Kuk Tisa na začiatku kaňonu. Rasťo si po dolezení na vrchol ešte pridal do zoznamu aj okolité vrcholy.
Keďže Nosorog sa ukázal ako jedna z najkrajších ciest zájazdu, popoludní do nej ešte nastúpili aj Julo a Rasťo a naozaj to stálo za to - pekné a pestré lezenie po pilieri a hrebienku + bonusový downclimb v štvrtej dĺžke rozhodne zabavili. Ďuri a Jožo si pridali ešte dve dĺžky z cesty Spit Bull (5a) na rovnaký vrchol. Zdeno, Andrej a Milan si ešte na záver dňa vyliezli športovú cestu Kanjon special (6A) v sektore Klanci.
Večer sa niesol v spoločenskom duchu pri posedení na terase a tiež prípravami na ranný odchod naspäť do Ružomberka.
Pondelok, 27.4.2026
V pondelok sme si dali ešte záverečné foto pred apartmánom na pobreží a vyrazili sme na cestu domov. Tentokrát celá partia smerom cez Bratislavu, ktorý sa ukázal byť asi najpohodlnejší a najviac po dialnici. Vo večerných hodinách sme unavení a spokojní dorazili všetci zdraví späť do Ružomberka.
Fotogaléria: Paklenica 2026
Text: Július Stančok
Foto: Paklenica 2026
