Po minuloročnom zájazde do talianskeho skalného raja pri Lago di Garda sme si povedali, že do oblasti Arca sa vyberieme v rovnakom termíne aj tento rok. Chvíľku to trvalo, ale aj tento rok sme pripravili krátky report o zájazde v podobe "expedičného mini-denníka".

Pondelok, 6.5.2019 - I love IGL

V popoludňajších hodinách vyrážame z Ružomberka v trochu pozmenenej zostave - Julo, Peťo a Jakub. Nora nepustil tento rok členok a preto musel zostať doma. V Martine naberáme do auta ešte Tomáša. Cesta prebieha hladko a bez komplikácií, jediné čo nás dovádza do zúrivosti je rakúske ekologické rýchlostné obmedzenie IGL. Je naozaj utrpením jazdiť v noci po trojpruhovej dialnici rýchlosťou 110 km/h keď viete, že každá minúta jazdy naviac znamená pre vodiča menej spánku po príjazde. O druhej nad ránom ma strieda za volantom Peťo. Po krátkom žmurknutí mojich očí sa o dve hodiny neskôr už nachádzame na parkovisku za obcou Dro pod masívom Monte Brento.

Utorok, 7.5.2019 - Placche Zebrate

Vzhľadom na neistú predpoveď na ďalšie dni sme sa rozhodli hneď po výdatnom 3 hodinovom spánku ísť poliezť nejaké tie viacdlžky do oblasti Placche Zebrate (alebo aj Sonnenplatten) - Zebrované, či slnečné platne. 

Tomášovi a Jakubovi sme na úvod odporučili cestu, ktorú sme si s Peťom vyskúšali už rok predtým - Cane Trippa za 5c (VI- UIAA). Cesta má 7 dĺžok a približne 200 metrov. Je veľmi pekná, dosť často lezená a naozaj dobre odistená. Pre Jakuba to bolo prvé väčšie viacdĺžkové lezenie, ale zvládol ho naozaj s prehľadom.

Keďže oblasť sme celkom dobre poznali už z predošlého roka, s Peťom sme sa rozhodli že na úvod skúsime preliezť cestu Rita Claudia za 5c (VI- UIAA). Cesta má 13 dĺžok a približne 400 metrov. Vedie rovno stredom vyššej časti steny k výraznému vhĺbenému komínu, ktorý oddeluje okolité platne. Nástup do cesty je trocha skrytý, ale asi po pol hodine sme ho nakoniec relatívne bez problémov našli. Cesta je čiastočne odistená fixnými isteniami, čo nás vzhľadom na prebdenú noc celkom potešilo. Veľmi pekná je hlavne horná časť nad vhĺbeným komínom, kde sa lezie hore riečiskom, ktorým za dažďa steká zo steny voda. Teda za dažďa by som tam veľmi byť nechcel. A asi ani v okolitých platniach... V poslednej ľahkej dolezovej dĺžke bolo náročné sa hlavne vyhnúť sra*kám, ktoré tam niekto zanechal na polici kúsok pod hranou steny a nezas*ať si od nich naše laná. Ale ani tento bonus na záver nám veľmi dobrý dojem z cesty a prelez štýlom team OS nepokazil. Skoro nám to ale pokazil jeden kameň, ktorý "napadol" Peťa na jedinom 20 metrovom vyasfaltovoanom úseku zostupovej cesty do doliny. Zlomenina členka sa našťastie nepotvrdila, Peťo to rýchlo rozchodil a za trišvrte hodinky sme boli konečne pri aute v údolí, kde nás už čakali Tomáš s Jakubom.

Nasledoval presun do kempu, kde sme mali objednané ubytovanie v apartmánoch. S bazénom. S bazénom, ktorý bol počas celého pobytu uzavretý. :) Apartmán bol síce pekný, ale z nejakého dôvodu zabudli na Tomáša, na ktorého už nevyšlo postelné prádlo. Po návrate na recepciu sme sa síce k väčšine obliečok dostali, ale stále chýbala obliečka na paplón. Tomáš si povedal, že prvú noc prespí v spacáku a zajtra to vyriešime... V spacáku zostal až do konca zájazdu.

Arco 2019_10Arco 2019_12Arco 2019_11Arco 2019_19Arco 2019_29Arco 2019_35Arco 2019_36Arco 2019_4

Streda, 8.5.2019 - Nago

Na stredu nám meteorológovia predpovedali dobré počasie len na dopoludnie. Preto sme si vybrali na lezenie blízku skalkársku oblasť Nago, ktorá sa nachádza hneď nad jazerom Lago di Garda. Na výber ponúka okolo 200 ciest obtiažnosti od 3 až do 9a vo viacerých sektoroch. Všetky cesty sú krásne odistené a väčšinou sa jedná o veľmi pekné lezenie v pevnej skale. Je to populárna oblasť, ale aj napriek tomu cesty nie sú tak brutálne vyšmýkané ako napríklad v oblasti Massone. I keď aj tu treba hlavne v ľahších cestách rátať s tým, že sú často lezené a niektoré úseky sú preto už aj trocha vykĺzané. My sme sa pohybovali hlavne v sektoroch A - Settore Basso a D - La Mandria, kde sme preliezli viacero ciest do obtiažnosti 6a+ (VI+ UIAA).

Popoludní nás zo sektora vyhnal slúbený dážď a tak sme si popoludnie spestrili výletom do mesta (kde sme zasa minuli kopu peňazi v tom nešťastom kníhkupectve kde predávajú horolezeckých sprievodcov). Mrkli sme sa aj hore na hrad, ale ani tentoraz sa nám nepodarilo dostať za jeho brány.

Arco 2019_43Arco 2019_51Arco 2019_71Arco 2019_73

Štvrtok, 9.5.2019 - Corn di Bo, Val Lomasone

Po nočnom daždi sa hneď ráno liezť ešte nedalo a tak sme deň začali prechádzkou pri jazere. Zdá sa že na Lago di Garda momentálne popri iných vodných športoch fičí hlavne pádlovanie na surfoch. Bolo celkom úsmevné sledovať inštruktora v kraťasoch ako sa popri brehu premáva so skupinou frekventantov v neoprénoch a záchranných vestách bojujúcich o život, alebo teda spoň o to, aby neskončili v ľadových vodách jazera.

Keď popoludní zasvietilo slniečko, s Jakubom sme sa vybrali za platňovým lezením do oblasti Corn di Bo. Platne začínajú priamo od jazera a jedná sa o ľahké lezenie na trenie v položenej platni s minimom stupov a chytov. Oblasť je pekne preistená, jediným problémom je, že parkovanie je možné len za tunelom, ktorým sa musíte následne vrátiť pešo, aby ste sa dostali na skaly. Prechod tunelom, ktorým vedie rušná cesta okolo jazera zdvihne adrenalín snáď viac ako samotné lezenie. Ale lezenie je tiež pekné. Pre Jakuba to bolo prvé stretnutie s platňami v Arcu a podľa možností si to celkom užil. Preliezli sme v podstate všetky zaujímavejšie línie do obtiažnosti 5c (VI- UIAA), ktoré oblasť ponúka. Odmenou nám boli krásne výhľady na jazero a celú oblasť z výšky cca 100 metrov po dolezení najdlhšej z línií.

Peťo s Tomášom sa išli pripravovať na svoj piatkový projekt do oblasti Val Lomasone v jednom z bočných údolí pri jazere. Jedná sa o menšiu, nie až tak navštevovanú, ale veľmi peknú oblasť, kde si tiež určite dobre zaleziete.

Večer sme si spríjemnili sledovaním MS v hokeji cez appku na 5,6 palcovom displeji, nakoľko RTVS stream si v zahraničí nepozriete. :D

Arco 2019_87Arco 2019_89Arco 2019_90Arco 2019_92Arco 2019_95Arco 2019_98Arco 2019_99Arco 2019_93

Piatok, 10.5.2019 - Sarche, Placche Zebrate

Peťo s Tomášom sa na piatok rozhodli vyskúšať miestne bigwallové lezenie v oblasti Monte Brento hneď vedľa zebrovaných platní. Stena Monte Brento má cca 1000 metrov a prechádza ňou viacero zaujímavých ciest. Chalani si vybrali cestu Via del Boomerang za VI. UIAA ktorá ma 850 metrov rozdelených do 21 dĺžok. Prístup pod cestu je zvyčajne z bočného údolia z cesty, ktorá vedie na vrchol Monte Brento a je hojne využívaná basejumpermi. Chalani sa ale obávali, že potme by to nenašli a tak sa rozhodli pre dlhšiu a komplikovanejšiu prístupovú cestu od dediny Dro z parkoviska pod Placche Zebrate. Šliapať začali ešte za tmy a dohoda bola, že večer ich s Jakubom vyzdvihneme na vrchole Monte Brento.

My s Jakubom sme sa vybrali preskúmať lezenie hlbšie v údolí Sarche. Rovno nad mestečkom Sarche sa nachádza stena Parete del Limaro, kde sme si vybrali 200 metrovú cestu za 5b (V+ UIAA) Orizzonti Dolomitici (10 dĺžok). Cesta začína rovno pri bráne miestnej vodnej elektrárne a celú dobu leziete nad rozbúrenými vodami riečky Sarché. Jedná sa o pekné ľahšie lezenie, cesta je dobre odistená a zaujímavá. Najzaujímavejšie to bolo v poslednej "ľahkej dĺžke", kde som Jakuba navigoval do šestkového variantu v päťkovej ceste. Aj sa mi zdalo, že tam dáko bojuje, ale keď som s našim batohom mal pocit, že tam hodím kyvadlo, zistil som že ono to viedlo vlastne ďalej z prava... :) 

Peťo s Tomášom nám dali medzičasom vedieť, že Via del Boomerang je mokrá a zatečená a že si teda vylezú cestu Teresa za 5c (VI- UIAA), ktorá vedie na Placche Zebrate hneď veľa cesty Claudia, ktorú sme liezli v pondelok. My s Jakubom sme si ešte urobili výlet do horskej dedinky Ranzo. Ak budete mať chvíľku, určite odporúčame. Jedná sa o dedinku do ktorej sa dostanete len kľukatou cesotu vytesanou priamo do okolitých skalných masívov. Protiidúcim autám sa vyhýba ťažko. Ak ide autobus, možno sa vyhnete ak ste šikovní a sklopíte spätné zrkadlá (to sme videli naživo, nasťastie my sme išli za tým autobusom). Ale ako sa tam jazdí v zime, tak to naozaj nechápem. Po návrate do Arca sme dostali o pol šiestej SMS od Peťa, že sú v 7 dĺžke. Ale však to do večera stihnú... Trocha sme si oddýchli a tešili sme na večerný hokej, keď nám chalani poslai o 19:30 SMS, že majú ešte 4 dĺžky...

Tak sme si povedali, že čo s načatým večerom - pôjdeme chalanom aspoň pomôcť s batohmi. So zapadajúcim slnkom sme s Jakubom zaparkovali na parkovisku za dedinkou Dro a vybrali sa pod nástup cesty Teresa, nakoľko si tam chalani "nechali" zelené reverzo. Presnejšie - spadlo im z tretej dĺžky. Napodiv sme ho našli. Popri hľadaní sme videli tiež basejumpera, ktorý skočil do údalia s poslednými lúčmi slnka - celkom silný zážitok to len vidieť. Za pribúdajúcej tmy sme s Jakubom vybehli zostupovkou nad stenu a s čelovkami hľadali, kde asi chalani vylezú. Posledný štand sme našli zároveň s Peťom. Tomáš dĺžku doliezol už za úplnej tmy. Zostup nám okrem mesiaca spestrila aj vretenica, ktorá v suti lovila miestne hlodavce. Človeka to celkom vystraší, keď sa potme snažíte hlavne nepadnúť cez hranu steny do 400 metrovej prázdnoty a potom zistíte že pomedzi tie balvany sa potme plazia aj jedovaté hady...

Arco 2019_103Arco 2019_110Arco 2019_104Arco 2019_113Arco 2019_117Arco 2019_123Arco 2019_119Arco 2019_126

Sobota, 11.5.2019 - Calvario, Muro dell'Asino

Na poslendý deň bola predpoveď počasia naozaj žalostná a tak sme sa rozhodli pozrieť do oblasti miestnej kalvárie, ktorá sa nachádza za hradom v Arcu. Keďže priamo v oblasti Calvario sú skôr ťažké cesty, my sme si vybrali neďalekú oblasť Muro dell'Assino. Nachádza sa tu veľmi zaujímavo tvarovaná stupňovitá platňa a aj viaceré pekné stienkové cesty. Keďže dážď prišiel trocha skôr ako sme dúfali, okrem ľahších ciest sme všetci vyliezli RP alebo PP aspoň cestu Orsnee za 6a+ (VI+ UIAA). Peťo pridal ešte prelez vedlajšej cesty Saukess za 6b (VII-) AF. OS mu pokazil žial pád tesne pod posledným istením. Cestou k autu sme si ešte predsa len pozreli legendárne cesty v oblasti Calvario, vyzerajú naozaj impozantne, no snáď nabudúce.

Akciu sme zakončili už tradične v miestnej pizzerii. I keď v inej ako sme čakali, pretože tá z vlaňajška sa zmenila na cukráreň. :)

Arco 2019_131Arco 2019_135Arco 2019_139Arco 2019_146

Nedeľa, 12.5.2019 - cesta domov

Nedeľná cesta domov prebehla v podstate hľadko, spestril nám ju len sneh na Brennerskom priesmyku a boli sme veľmi radi, že rakúska údržba ciest funguje naozaj pohotovo, lebo na letných gumách by to asi po snehu nebola veľmi sranda... A potom to IGL... Arco sme nechali opäť za nami, ale ešte sa sem určite vrátime. Možno už o rok, či o dva... Na lezenie je tu toho toľko, že jeden život nestači...

 

Pár poznámok na záver...

Ak sa do Arca vyberiete aj vy, určite odporúčame ubytovanie v kempe Maroadi priamo na brehu jazera. Kemp je čistý a pohodlný a za pár EUR naviac môžete podobne ako my využiť tiež ubytovanie v apartmánoch. Naviac, kúsok od kempu je Lidl, čo sa určite hodí.

Čo sa týka horolezeckého vybavenie, ak niečo pochýba, alebo sa stratí či pokazí, nie je problém čokoľvek kúpiť. Ceny sú podobné ako na Slovensku, dajú sa vychytať aj zaujímavé zľavy. Centrum je plné obchodov s horolezeckým tovarom. Určite odporúčame zakúpiť si knižného sprievodcu. Nám sa veľmi osvedčili knihy z edície Vertical Life. V knihe sa priamo nachádza kód, ktorý vám umožní si sprievodcu stiahnuť aj offline do aplikácie v mobile, takže knihu už nemusíte nosiť so sebou... :)

Počasia se tiež netreba báť. Aj keď predpoveď nevyzerala nijak úžasne, liezli sme každý deň. Skaly skoro vyschnú a ak prší, dážď sa podľa našej skúsenosti väčšinou drží v istých lokalitách a inde je zasa vcelku pekne. Treba mať len trocha šťastia na výber lokality.

Arco je určite miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Nepochybne sa tam oplatí aj mnoho krát vrátiť. Možností na lezenie je tam toľko, že snáď ani nie je možné navštíviť všetky zaujímavé sektory. Len tak mimochodm, o mnohé skalné oblasti v Arcu sa starajú priamo mestá a obce. V každej lokalite sa nachádzajú informačné tabule s popisom ciest a informáciami, že o preisťovanie sa stará priamo miestna komunita. Prístup, ktorý je skvelý nielen pre lezcov, ale aj pre celý región ako taký, nakoľko cestovný ruch je hlavným zdrojom miestnych príjmov. Človek sa až zamýšla, prečo nemáme na Liptove niečo podobné - máme tu krásne skaly, Liptovskú Maru, zvážnice pre cyklocesty... Čo nám ale chýba je koncepcia a spolupráca, ktorá by nám umožnila toto naše bohatstvo využiť pre ľudí... Možno raz.

Fotogaléria: http://www.lezci.sk/fotogaleria/arco-2019 

Text: Július Stančok, HK IAMES Ružomberok
Foto: Július Stančok, Peter Lakoštík, Tomáš Kuba, Jakub Kroščen

Oznamy

Členské preukazy pre rok 2023 si môžete vyzdvihnúť u J. Stančoka (0904 624 918) po osobnom dohovore.

Preukazy objednávame postupne v skupinách, ako prichádzajú platby. Akonáhle nám SHS JAMES preukazy zašle, členov informujeme o ich doručení SMS-kou.


Pre členov HK IAMES Ružomberok je k dispozícii vŕtačka na preisťovanie lezeckých ciest a tiež boldermatka.

Najnovšie články

  • Zimné sústredenie 2024 - Chata M. R. Štefánika

    Zimné horolezecké sústredenie pre rok 2024 sa uskutočnilo na Chate M. R. Štefánika (Nízke Tatry) v termíne 9-11. februára 2024. Na sústredení sa zúčastnilo 18 členov HK IAMES Ružomberok.

    Lokalita v okolí chaty M. R. Štefánika ponúka dobré možnosti pre zimné mixové lezenie v severnej stene Ďumbiera a tiež veľmi dobré podmienky pre skialpinizmus.

Pripojte sa k nám na Facebooku

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme každoročne organizovať Ulenfeldov pohár v lezení na umelej stene.

Prečítajte si viac...

Kontaktujte nás

© 2015, HK IAMES Ružomberok, webdesign INTELI.SK

Súbory cookies nám umožňujú skvalitňovať naše služby poskytované prostredníctvom tohto webového sídla. Nastavenie Vášho prehliadača je v zmysle § 55 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách považované za Váš súhlas s používaním cookies na našej stránke.