Dňa 16. augusta 2019 vystúpili štyria ružomberskí horolezci Jozef Hamacek, Anton Moravčík, Marek Kizák a Peter Olos na vrchol Piz Badile (3 308 m) v pohorí Bergell, severovýchodnou stenou tohto štítu, veľmi ťažkou a známou Cassinovou cestou o obťažnosti VI+.
Toto úvodné konštatovanie, pre horolezcov jasné, pre širokú verejnosť ale nič nehovoriace, musíme preto takpovediac rozmeniť na drobné. Bergell je pohorie, ktoré leží na švajčiarsko-talianskych hraniciach. Jeho najvyšším bodom je vrchol s názvom Monte Disgrazia, má výšku 3 678 metrov. Nie je veľmi známy, podobne ako iné štíty tejto časti Álp. Najväčším magnetom Bergellu je iný štít, je to dnes už legendárny žulový monolit Piz Badile. Vidíme ho na fotografii účastníkov na chate Furä (vľavo). Rebro na najvyšší bod je severovýchodná (SV) hrana, vľavo od nej je 900 m vysoká SV-stena.
Piz Badile bol prvý raz zdolaný z južnej, talianskej strany. Bolo to už v roku 1867, prví ľudia naň vystúpili južným hrebeňom. Tento smer je najľahším možným výstupom na štít, ale aj tak je to horolezecký výstup o obťažnosti II, v zostupe je treba dokonca viackrát zlanovávať. Piz Badile preslávila jeho severovýchodná stena, ktorá leží vo Švajčiarsku. Stena má výšku 900 metrov a tvoria ju obrovské platne z pevnej žuly. Prvý výstup stenou sa podaril v roku 1937 talianskym horolezcom, boli to: R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti, M. Molteni a G. Valsecchi. Výstup trval až 3 dni, horolezci boli po dvoch bivuakoch v stene a v búrke na zostupe na taliansku stranu tak vyčerpaní, že poslední dvaja zostup neprežili. Druhý výstup touto cestou sa podaril až v roku 1945 slávnemu francúzskemu horolezcovi G. Rébuffatovi. V roku 1952 ju vyliezol sólo iný slávny horolezec H. Buhl. Veľmi pekná, dlhá, odvážna a exponovaná cesta sa postupom času stala slávnou až legendárnou. Znalci ju dokonca zaradili medzi 6 najväčších stien Álp, patria sem severné steny Grandes Jorasses, Matterhornu, Eigeru, Cima Grande a Piz Badile a SZ-stena Petit Dru. Cassinova cesta na Piz Badile sa dnes lezie tak často, že na jej začiatku je často nutné čakať v rade. V ceste sú vybudované stanovištia s istiacimi nitmi, pod vrcholom na talianskej strane je bivuakovacia búda pre 6 ľudí, ktorá už zachránila mnoho životov. V stene je výstupov samozrejme viac, tie nie sú však také pekné a obľúbené. Výnimkou je len tzv. severná hrana, ktorá ohraničuje stenu z pravej strany. Hrana má obťažnosť IV+, lezie sa preto ešte častejšie ako stena. Okrem toho mnoho lezcov touto hranou zostupuje na lanách po výstupe stenou. Dá sa povedať, že hrana je obojsmernou lezeckou trasou. Je tiež vybavená potrebnými fixnými istiacimi bodmi.
Prístup pod SV stenu Piz Badile je z osady Bondo (823 m) vo Švajčiarsku. Po lesnej ceste sa po zaplatení mýta dalo vyjsť autom až na salaš Laret (1 368 m). Odtiaľ trval výstup na chatu Furä (1904 m) 1,5 hodiny. Cestu dolinou včítane mosta však zničil pred dvoma rokmi obrovský zosuv pôdy, takže v tomto roku trval tento úsek po novej trase v opačnom úbočí doliny peši aj s nákladom cca 5 hodín. Nová cesta je vo výstavbe.
Na chatu Furä prišli naši chlapci 15.augusta večer. Ráno už o 4,00 hodine vyrazili z chaty s ťažkými batohmi pod stenu. Prístup je dlhý a zložitý. Najprv sa ide chodníkom pod SV hranu cez sedlo Viäl (2 250 m), potom treba v strmom teréne traverzovať stenou v teréne obťažnosti III až pod nástup. Tu došli naši horolezci o 7,00 hodine ako poslední, ostatné lezecké družstvá už boli v stene. Prelezenie steny im trvalo 11 hodín. Lezenie v dobrej skale, s úžasnou expozíciou a úžasnými výhľadmi, v dobrom a príjemnom počasí bolo nezabudnuteľným zážitkom. Cesta nie je jednoduchá, po spodných ľahších dĺžkach o obťažnosti III, obťažnosť rastie, nikde neklesne pod IV. stupeň, naopak dĺžok stupňa V a VI pribúda. Ťažkostí ubúda až na konci steny a na hrebeni, po ktorom treba ísť ešte niekoľko dĺžok na vrchol. Stena je typická lezením po platniach na trenie, lezením v škárach a kútoch, treba liezť i previsoch, sú tu obrovské úzke i široké komíny (A. Moravčík v jednom z nich, snímka hore). O mohutnosti steny hovorí fakt, že na jej prelezenie treba až 25 lanových dĺžok (jedna dĺžka je cca 50 metrov)! Psychická, technická a kondičná pripravenosť na cestu tohto druhu je bezpodmienečne nutná. Vrchol bol dosiahnutý o 18,00 hodine, výstup trval celých 11 hodín.
Naša štvorica plánovala zostup z vrcholu SV hranou, keďže tam došli na konci dňa, zostup bol už nereálny. Zostali teda v bivakovacej búde pod vrcholom, ktorá bola našťastie prázdna. Všetky dvojky zostúpili buď SV hranou alebo na taliansku stranu južným hrebeňom do chaty Giannetti (2 534 m). Búda je vybavená lôžkami a dekami, prenocovanie je bezplatné. Spacie vaky naši nemali. Naši horolezci si tak mohli vychutnať aj tento, nie bežný, zážitok, zážitok s večerným západom a ranným východom slnka a peknými panorámami. Na druhý deň zostúpili dole SV hranou, na ktorej absolvovali viac ako 30 zlanení, zostup trval od 8,00 do 14,00 hodiny, teda celých 6 hodín. Výstup chýrnou stenou aj zostup atraktívnou SV hranou prebehol bez problémov. Naši horolezci preukázali svoje kvality ako v plánovaní tak i v príprave a realizácii tohto vážneho podniku. Dvaja z nich navštívili túto dolinu a Piz Badile už v roku 2013, takže oblasť a pomery tam dobre poznali. Vtedy prešli vo výstupe aj zostupe SV hranu. Reportáž o úspešnom výstupe vtedy priniesol aj Spoločník. Oceniť treba ešte spoluprácu dvoch generácií našich horolezcov a odovzdávanie skúseností mladým, ktorí, ako dúfame, posunú ružomberské horolezectvo zase o kúsok ďalej. Na záver treba dodať, že to bol prvý ružomberský priestup tejto cesty, je to nesporne cenný úspech ružomberského športu. Na fotografii vpravo je Jozef Hamacek na jednom z mnohých stanovíšť v stene..
Po úspechu na Piz Badile sa skupina presunula do Dolomitov. V horskej skupine Sella vyliezla dvojka Olos – Kizák na II. vežu Selly severnú hranu obťažnosti IV+ a dvojka Moravčík – Hamacek cestu Glück – Razzani o obťažnosti VI. Úspešný zájazd bol vrcholom horolezeckej sezóny v roku 2019, ktorý sa zapísal do histórie lezenia Ružomberčanov v zahraničí.
Ing.Jozef Hýroš
Foto: účastníci zájazdu
Fotogaléria: http://www.lezci.sk/fotogaleria/piz-badile-a-passo-sella-2019
Fotogaléria
Viac fotografií: http://www.lezci.sk/fotogaleria/piz-badile-a-passo-sella-2019
