Koncom septembra 2025 sa Rasťo, Ďuri a Julo vydali za vidinou tepla a krásneho vápencového lezenia do Chorvátska. Cieľom ale nebola prioritne Paklenica, ako by ste možno očakávali. Namiesto toho sa vybrali liezť tak trochu "po stopách náčelníka Viennetou-a"... Našim hlavným cieľom bola totiž vápencová lezecká oblasť Tulove Grede, ktorá je známa veľmi kompaktnými snehobielymi stenami, ale aj tým, že sa tu natáčala veľká časť filmov s indiánskou tematikou, ktorých hrdinami boli známy náčelník apačov Vienetou, či Old Shatterhand. Nižšie nájdete pár viac, či menej súvislých zápiskov z nášho zájazdu.
Streda, 24.9.2025 - Vinnetou I - Syn náčelníka Apačov
V stredu sme vo večerných hodinách vyrazili z Ružomberka. Po nejakých tých očakávaných a menej očakávaných komplikáciách sa nám z Ružomberka podarilo odísť okolo 17:30 večer a s pomocou navigácie sme vyrazili na juh. Po krátkej neplánovanej prehliadke Budapešti so sprievodcom Wazom sme pokračovali Maďarskom do Chorvátska, kde sme si vybrali trasu okolo Plitvických jazier. Vzhľadom na to, že celý zájazd bol tak trochu po stopách miest, kde sa odohrávali filmy o Viennetou-ovi, nemohli sme proste inak. V hmle a daždi a s informáciami o prietrži mračien a záplavách na pobreží sme konečne zaparkovali na noc na parkovisku v lokalite Pariževačka glavica pri kaňone, ktorý sa nachádza v ústí rieky Zrmanja do Novigradského mora. Práve na tomto mieste sa vo filme odohral známy súboj Old Shatterhanda a náčelníka apačov Inčučunu. Vzhľadom na to, že sme dorazili až okolo 4 hodiny nad ránom sme si už ale prehliadku nechali na nasledujúci deň.
Štvrtok, 25.9.2025 - Vinnetou II - Červený gentleman
Po rannej prehliadke kaňona rieky Zrmanja, ktorý je veľmi zaujímavý a určite sa v lete oplatí nájsť si čas aj na plavbu na člne v tejto lokalite, sme sa vybrali do lokality Tulove Grede. Nachádza sa neďaleko a je dostupná cestou, ktorá stúpa prakticky od pobrežia až do nadmorskej výšky takmer 900 metrov. Pre zoznámenie s lokalitou sme sa rozhodli najskôr absolvovať krátku exkurziu po stopách Viennetou-a pod vedením Rasťa. Navštívili sme mohyly, ktoré vo filme poslúžili ako hroby Inčučuni a Rybany, pozreli si kráter, kde skončil život zločinec Forrester a zistili, že územia Apačov a Čerokiov boli vlastne len na druhej strane tej istej lúky... Filmári dokázali z tohto priestoru vyťažiť maximum. Počas prechádzky sme vystúpili aj na hlavný vrchol Tulove Grede (1120 m), na ktorý vedie čiastočne zaistená cesta (obtiažnost I-II. UIAA).
Popoludnie sme už venovali lezeniu. Na zoznámenie s lokalitou sme si vybrali sektor Amfiteatar, kde sa nachádza aj niekoľko odistených ciest od 4a do 6c+. Podarilo sa nám vyliezť tiež na nepomenovaný vrchol nad týmto sektorom, ktorý Rasťo pracovne označil v mapách ako Stredné Tulo. Lezenie v tejto lokalite je veľmi zaujímavé a len málo sa podobá na vápencové lokality, na ktoré sme zvyknutí, či už sa jedná o naše domáce Haliny, alebo Arco, či Paklenicu. Steny sú veľmi kompaktné, len s minimom chytov a dierok. Lezie sa cez vodou vymyté fujary, ktoré vám nedajú naozaj nič zadarmo.
Peknou večernou bodkou bolo kúpanie v Novigradskom mori pri Maslenici, kde sme našli svoj domov v jednom z apartmánov na pobreží.
Piatok, 26.9.2025 - Hľadanie pokladu na Striebornom jazere, či čosi také...
Piatok sme si chceli vyskúšať niektorú z viacdĺžkových ciest v lokalite Tulove Grede. Najaktuálnejší sprievodca sa nachádza na stránke tulovegrede.mojservis.net a vzhľadom na tvrdú klasifikáciu ciest z predošlého dňa sme sa rozhodli pre niečo ľahšie. Vzhľadom na pomerne komplikovanú orientáciu, sme si vybrali smer, ktorý bol kombináciou ciest Doci (III. UIAA, č. 11) a Barbarina smer (IV+ UIAA, č. 12). Ono to aj vizuálne celkom sedelo, už pod nástupom nás ale malo varovať, že sme našli cestu označenú ako "Penjački put na Tulove grede KT17", čo by malo byť niečo ako čiastočne zaistená lezecko-turistická cesta (áno, nedáva to veľmi zmysel). No a teraz k tomu hľadaniu. Naše dopoludnie sa nieslo v duchu hľadania výstupovej línie, ktoré bolo skomplikované vegetáciou. Pekná bola hlavne horná polovica cesty, ktorá viedla ľahšími položenými platňami až pod hlavný vrchol Tulove Grede, na ktorý sme vystúpili po druhý krát. Aj keď dodnes nevieme, akou konkrétnou cestou, nakoľko miestami sme našli aj nejaké tie veľmi primitívne kramle, či fixné lano, ktoré si možno ešte pamätá vojnový konflikt z 90-rokov, kde sa bojovalo aj v tejto lokalite.
Popoludní sme sa pri zostupe pozreli opäť aj do sektoru Amfiteatar. Je veľká škoda, že viaceré cesty v tomto sektore sú len veľmi slabo odistené. Niektoré vlastne nie sú odistené vôbec. Problematické je to hlavne preto, že skala je veľmi kompaktná a možnosti zakladania vlastných istení sú veľmi obmedzené. Rasťo ešte vyliezol sólo aj na ďalší z vedľajších vrcholov - Východný vrchol Tulove Grede a cestou dole aj na bezmennú vežu nad parkoviskom, ktorú pracovne nazval Veža nad Vrhpragom (keďže Vrhprag je názov sedla pod vežou).
Večer nasledovalo ešte kúpanie otužilejšej časti skupiny tesne po zotmení.
Tulove Grede sú užasnou lokalitou s veľkým potenciálom. Zatiaľ sú určite v tieni neďalekej Paklenice, ale keď sa nájde partia ľudí, ako sú "liptovskí vŕtači" v našom regióne, má určite potenciál byť skvostom na mape lezeckých oblastí.
Sobota, 27.9.2025 - Vinnetou III - Posledný výstrel
Pre náš posledný výstrel v rámci zájazdu sme si zvolili športové pohodové lezenie v Paklenici. Paklenicu iste poznáte - je to najpopulárnejšia lezecká lokalita v Chorvátsku a snáď aj na celom Balkáne. V kaňone nájdete stovky odistených športových ciest a v okolitých stenách a vrcholoch aj veľa krásneho viacdĺžkového lezenia. My sme sa pohybovali v sektoroch Zava a Karenin a preliezli sme viacero krásnych ciest do obtiažnosti 6a+ (VII- UIAA).
Ako inak, aj tu nás sprevádzal Viennetou. Jednotlivé časti kaňonu sú označené tabuľkami s jeho menom a aj tu sa odohrávali dôležité scény tejto filmovej série. Dnes je už ale tieto miesta ťažké nájsť, nakoľko za desiatky rokov od natáčania je v kaňone už oveľa viac vegetácie a tiež chodníky a okolie boli upravené, aby vyhovovali turistom a lezcom, ktorí sú tu doma.
Večer sme sa rozlúčili tiež s Novigradským morom a ešte posledný krát sme sa pred cestou okúpali. Voda nebola najteplejšia, ale hriala nás predstava, že u nás doma v Ružomberku bolo ten deň len 5 stupňov nad nulou.
Nedeľa, 28.9.2025
V nedeľu nás čakal už len návrat domov. Naša cesta smerovala opäť popri Plitvických jazerách, ale vzhľadom na počasie sme sa tu už nezastavovali. Krátku pauzu sme si ale spravili v Ostrihome, kde sme stretli aj slovensko-maďarskú vládnu delegáciu. Nenechali sme si však pokaziť dojem zo zájazdu a šťastne sme vo večerných hodinách prišli späť do Ružomberka.
Fotogaléria: Chorvátsko 2025
Text: Július Stančok
Foto: Július Stančok, Rastislav Biarinec
