Tohtoročný záver našej lezeckej sezóny sme pôvodne chceli stráviť doma u Jančiho vo Wilder Keiseri. Ale počasie nás už ako párkrát predtým opäť poslalo do Arco na viac dĺžkové cesty na Parette Zebratta. A fakt sme ešte objavili a užili si nami nelezené cesty v obťažnosti 5 až 6 UIAA. Po nádhernom „oddychovom“ bike dni (cca 70 km popod Brentu) padlo rozhodnutie, že sa ešte vrátime k 11-dĺžkovej ceste „Similaun“ v obťažnosti 6+/7- UIAA (francúzska stupnica 6a) – 350 metrov. Na jar to bol pre Jančiho – v našej dvojici „vždy prvolezca“- stres a cestu sme si neužili tak, ako si zaslúžila. Takže záver leta nám mal vylepšiť pocit z tejto krásnej vzdušnej cesty v platniach, kde dosť zásadne lezieme vždy, keď slnko úmorne praží. Už prvá dĺžka za francúzskych 5C nám dala zabrať. Ono sa to v tej francúzskej klasifikácii zdá ľahšie, ale realita nám vždy ukáže, kde sa vlastne nachádzame podľa UIAA. Všetkých 10 dĺžok je poctivo okolo 50 metrov, takže po polovici už cítiš, že ťa vlastné lano ide stiahnuť dolu. Piata dĺžka za franzúzskych 6a moc nepúšťala. Spoľahnúť sa na dve dierky v hladkej platni akosi nebolo možné. Ale Janči tu už na jar našiel variant dva kroky doprava, kde medzitým pribudla krásna nová ligotavá skoba a zrazu to šlo. Nasledujúca dĺžka za akože „iba“ francúzskych 5b vytrápila. Riadne šmykľavá platňa bez možnosti mobilného zaistenia a dokonca si myslím, že práve toto bola kľúčová dĺžka. No a ešte predposledná dĺžka za francúzskych 6a. Veľmi pekná ale trochu previsnutá stienka, kde všetky kľúčové chyty a stupy sú poriadne vyšmýkané. Ani neviem, ako som sa dostala hore. Proste Janči musel zapnúť zbytok síl a trochu ma cez tieto miesta potiahnuť. Mobilné istenie sme vlastne ani raz nezaložili nakoľko v tých ľahších úsekoch netreba a v tých ťažkých platniach jedine tak s vŕtačkou... Na cestu odporúčame dvojča, dá sa prakticky celá zlaniť (minulý rok sme z nej utekali po 5tej dĺžke, lebo začalo pršať). Nám dvom to trvalo spolu 5,5 hodiny a to sme sa moc neflákali 😊. V žiadnom sprievodcovi, ktorý sme našli na internete, ani v tom knižnom, ktorý sme mali doma (Hohe Wände bei Arco) nie je uvedené koľko merajú jednotlivé dĺžky (pre nás je to dôležitý údaj, pomáha nám zorientovať sa v stene). Nakoniec sme to však vypátrali v starom ošúchanom vydaní v taliančine, ktoré sme našli v povestnom bare Parrete Zebrata rovno oproti stene – centrála basa jumperov. Tým bola naša misia v Arcu zavŕšená.
Nemali sme však dosť, tak sme sa presunuli do Dolomitoch. Bola by škoda nevyužiť to úžasné počasie na konci septembra. V Dolomitoch sme zatiaľ liezli len raz (v septembri 2022) a začali sme práve na Vajolletkách cestou Tita Piaza. Práve to nás inšpirovalo, aby sme si vybrali opäť cestu od Tita Piaza z roku 1932 Mária (obtiažnosť IV+) na Sass Pordoi – 11 dĺžok, 300 metrov, jednotlivé dĺžky spravidla 30 m. Cesta je veľmi často lezená a ešte k tomu bola sobota. Takže sme si privstali a podarilo sa nám byť v nej prví. Našťastie ďalšia dvojica na nami boli domáci z Canazei, ktorí sa nikam neponáhľali a tak sme mali pohodu. Štandy sú osadené kruhmi. Typický dolomit drží perfektne, aj keď sme mu zo začiatku moc neverili. Chyty trochu omastené keďže cesta je veľmi populárna a podľa nášho sprievodcu je z nej možný „dekadendný“ zostup lanovkou... Sporadicky medzi štandami je však vždy len pár starých skôb. Zakladanie vlastného istenia, keď pod vami je ďalších päť dvojíc, je zase iný stres. A tak sme sa spoľahli na to, že Tita Piz to vyliezol v topánkach a s konopným lanom a nezakladali sme ani my. . Cesta he veľmi logicky vedená cesta a v dolnej časti aj veľmi dobre rozoznateľná. V hornej časti po prechode z prvej veže na druhú už je nutné trochu hľadať správny smer a nenechať sa pomýliť v nesprávnych smeroch povešanými slučkami.
Ako čerešničku na záver uvádzame, že sme v sedle v hoteli Col di Lana, ktorý v roku 1908 založil Dolomite Devil Tita Piaz a do dnešných dní ho vedú dve sestry - Titove pravnučky. Naše jesenne lezenie bolo chuťovkou, ktorú sme si skutočne vychutnali.
Fotogaléria: Arco a Dolomity 2025
Text: Dana Droppová
Foto: Dana Droppová, Ján Rybanský
