Naša dovolenka nabrala rýchly spád ešte predtým, ako vôbec začala. Už od polovice júla sme dostávali informácie, že je v Alpách príliš teplo a topí sa permafrost, čiže sme viac-menej len dúfali, že sa situácia medzičasom trochu napraví a bude nám dopriate sa vôbec pokúsiť o jeden z našich snov.
Avšak situácia sa začala čím ďalej tým viac komplikovať. Pár dní pred odchodom spadla skalná lavína blízko cesty Lion Ridge, (cesta na Matterhorn z talianskej strany). Následne lokálni guidi výstup na Matterhorn vysoko neodporúčali, zastavili všetky svoje výstupy, a taktiež chatár opustil Carrel Hut. Preto sme s malou dušičkou naplánovali aklimatizácie a čakali, či sa situácia medzičasom zmení, alebo si vymyslíme čosi iné.
Naša prvá aklimatizácia začala výstupom nad chatu Gnifetti Hut do výšky okolo 4000 m n. m. Potom sme sa premiestnili do asi najvyššieho možného ubytovania v Breuil-Cervinia, (kde len cesta do obchodu a späť pridala na denný list 150 výškových metrov). Ďalší deň sme si naplánovali oddych, avšak Rasťov nápad „10 min. ku jazeru“, (ktorý nebol najpresnejší), spôsobil, že sme spravili viac výškových metrov ako deň predtým. Popri tomto „rege“ výlete sme sa dokázali vykúpať v plesách pod Matterhornom a dosiahli sme aj nejaké tie vrcholy do Vrcholovky.
Tretí deň sme posunuli aklimatizáciu na vyšší level, keď sme sa vyviezli lanovkou na bod Testa Grigia, odkiaľ sme prešli hrebeň Breithornov, (Occidentale, Centrale a Orientale), kde sme si užili aj krátke lezenie po skale. Nasledujúci deň sme sa boli prejsť k vodopádu a cestou sme si stihli aj trošku zabouldrovať.
Prvotný plán bol vyjsť piaty deň na Carrel Hut, no nakoniec sme sa rozhodli pre bezpečnejšiu verziu a vymenili sme tento plán za Spaghetti Route, (na ktorej sme zdolali kopce ako Balmenhorn, Ludwigshöhe a Parrotspitze).
Následne sme sa premiestnili do talianskych Dolomitov, kde sme si vyhliadli prvotne vyzerajúci „zadarmo hrebeň“ Marmolada. Mali sme v pláne prejsť z Punta Rocca na Punta Penia, avšak Mapy.cz nás trošku obabrali. Vyviezli sme sa lanovkou až takmer pod Punta Roccu, vyšli na vrchol a potom sme zistili, že tadiaľto asi neprejdeme. Neviem, či nás posadol hnev, alebo išlo iba o Rasťovu fascináciu Vrcholovkou, ale následne sme doslova vybehli až na vrchol Punta Penia z druhého parkoviska.
Výlet sme zavŕšili ľahkým výbehom cestou domov na veľmi pekný rakúsky alpský kopec Stubnerkogel, kde sme sa ocitli v top 10 najrýchlejších výstupov na Strave all-time, (asi nabehli krvinky z výšky ).
Síce sa nám Matterhorn tento rok nepodaril, avšak ešte stále mám pred sebou krásny obraz tohto mohutného kopca, (ktorý sme videli z ubytka, z každej jednej túry), a ktorý si na naše stretnutie bude musieť ešte chvíľu počkať. A tak sa s týmto krásnym horským prostredím lúčime s úsmevom, vzhliadajúc na budúce stretnutia s vďačnosťou, že sme tieto pekné dni mohli zažiť, a s novými nádejami, že nabudúce už nebudeme len snívať.
Zájazdu sa zúčastnili: Martin Kovalčík, Peter Kovalčík, Rastislav Biarinec a Martin Fabian.
Fotogaléria: Alpy 2026
Text: Martin Kovalčík
Foto: Martin Kovalčík, Peter Kovalčík, Rastislav Biarinec a Martin Fabian.
