Po pandemickej pauze nastal znova čas vyraziť trochu do sveta za lezením. Vzhľadom na to, že ako najvhodnejší termín sa javil začiatok októbra, poškuľoval som opäť po neďalekom lezeckom raji v severnom Taliansku - oblasti Arco pri Lago di Garda. Zvyšok partie nebolo veru ťažké presvedčiť, takže okrem Nora, ktorý bol v Arcu so mnou už v roku 2018 sa tentokrát pridali aj Rasťo a Darinka, pre ktorých to bola prvá príležitosť na zoznámenie sa s touto lezeckou zemou zasľúbenou.

Utorok, 4.10.2022

Na pravé poludnia sa stretávame v Ružomberku a vyrážame cez Bratislavu, Viedeň, Salzburg, Innsbruck a Brennerský priesmyk do Arca. Všetci okrem mňa poňali balenie veľmi asketicky a minimalisticky, takže sme sa do nášho tradičného dopravného prostriedku napratali celkom bez problémov. Cestu nám trocha znepríjemňovali snáď len bločky za tankovanie a tradičné rýchlostné obmedzenie IGL v západnej časti Rakúska, ktorá je síce skvelé, ak si človek chce prezerať okolitú krajinu, ale maximálna povolená rýchlosť 110 km/h už poteší oveľa menej, ak by ste radi dorazili na ubytko ešte pred polnocou. Nakoniec sa nám ale do Arca podarí prísť v rekordnom čase už okolo 11-tej večer. Auto nechávame v parkovacom dome a presúvame so aj s vybavením do ubytovania v mestkej časti Riva del Garda. Ubytovanie je veľmi príjemné a aj sa zľahka zhoduje s fotografiami a popisom na Bookingu. Malým rozdielom je, že sľúbená terasa nie je súčasťou bytu, ale je to vlastne pár stoličiek s popolníkom pred vchodom, wifi nejak nefunguje a vnútorná teplota v byte je o čosi nižšia ako teplota vonku, to nám ale náladu pokaziť nemôže, sme predsa v Arcu a aj v nočnej tme tušiť všade okolo siluety skalných stien, ktoré my s Norom z predošlých návštev už poznáme.

Streda, 5.10.2022 - Corno di Bo, Nago

Keďže Arco je typické svojimi platňami, na úvod sme si vybrali tréningový platňový sektor Corno di Bo. Oblasť je veľmi populárna a keďže na najbližšom parkovisku sú len dve parkovacie miesta, je vhodné vyraziť skôr ráno. Vzhľadom na to, že Arco sme navštívili v októbri, tento problém sme nemali a za tunelom sme bez problémov zaparkovali. Po tradičnej adrenalínovej prechádzke cez tunel sme sa ocitli pod položenými platňami, ktoré vyzerajú ako keby boli umelo vybetónované, jedná sa však naozaj o prírodnú skalu. Oblasť je obľúbená aj preto, že ponúka ľahké lezenie v krásnej scenérii priamo na pobreží jazera Lago di Garda. Vyliezli sme si cestu Tony il Telefonista (5b, 5 dĺžok) s rôznymi variantmi úvodných dĺžok.

Arco 2022_2 Arco 2022_4 Arco 2022_5 Arco 2022_6 Arco 2022_8 Arco 2022_12 Arco 2022_13 Arco 2022_14 Arco 2022_15 Arco 2022_16

 

Keďže na lezenie sme mali tentoraz prakticky len 4 celé dni, povedali sme si, že sa budeme snažiť ochutnať a povyberať to najlepšie z blízkych oblastí a preto sme sa rozhodli popoludní presunúť do dedinky Nago. V jej okolí je viacero lezeckých oblastí, ktoré ponúkajú desiatky krásnych ciest rôzneho charakteru a obtiažnosti. My sme sa pozreli do oblasti Nago a Massi delle Traole. Po blúdení uličkami Naga a následne pomedzi miestne vinohrady sme sa dostali na hľadané parkovisko, aby sme zistili, že je momentálne uzavreté a prechod na skaly je tadiaľto zakázaný. Pre istotu sme sa teda presunuli na vzdialené parkovisko v smere na Monte Baldo. Výhodou bolo, že sme si vďaka tomu pozreli prakticky všetky miestne sektory. Nevýhodou bolo, že k našim sektorom sme museli zostúpiť niekoľko desiatok výškových metrov a prechádzka nám trvala 30-40 minút. Od mojej poslednej návštevy v tejto oblasti je ale zjavné, že oblasť je veľmi populárna a niektoré cesty sú naozaj vyleštené do hladka, čo nám trochu znepríjemňovalo inak krásne lezenie po rôznych útvaroch. Okrem ľahších sektorov môžeme ale oblasť určite doporučiť. Vo vzdialenejších sektoroch smerom na Monte Baldo si príde na svoje určite každý. My sme preliezli pár ciest v sektoroch Settero Basso a Peter Pan a nakoniec sme si povedali, že pošetríme sily aj na ďalšie dni a podvečer sme radšej ešte vyrazili na prehliadku mesta a nákupy do centra Arca.

Arco 2022_18 Arco 2022_19 Arco 2022_20 Arco 2022_21

 

Štvrtok, 6.10.2022 - Placche Zebrate, Massone

Na štvrtok sme si vybrali viacdĺžkové lezenie v platniach Placche Zebrate (Parete Zebrate, Sonnenplatten) pod Monte Brento. Oblasť ponúka viacdĺžkové lezenie platňovitého charakteru v stene s výškou od 100 m do cca 500 m. Parkuje sa zvyčajne na parkovisku za dedinkou Dro, odkiaľ sa pod skaly dostanete zhruba za 20-30 minút chôdze do mierneho svahu. Kratšie cesty sa nachádzajú v lavej časti steny. Smerom doprava stena stúpa a ponúka lezenie v dlhých cestách až do 16 dĺžok.

Arco 2022_22 Arco 2022_23

 

Julo a Darina si vybrali kratšiu cestu Gino Giana v ľavej časti steny. Cesta má 4 dĺžky (150 m) a pohodovú obtiažnosť 5b. Začína charakteristickým traverzom po polici vpravo nad hladkou platňou. Potom pokračuje 4 dĺžkami stienok a platňovitého terénu až na vrchol steny. Väčšina kľúčových miest je zaistená nitmi rôznej kvality a veku a vraj existuje aj ľahší variant tejto cesty za 4b, ktorý sme úspešne nenašli, podobne ako štand po tretej dĺžke. Aj z tohto dôvodu nie je naškodu zobrať si aj nejaké to “železo” a po ceste si kde-tu založiť aj vlastné istenie. Pri doleze poslednej dĺžky si treba dať naozaj pozor, nakoľko cesta končí v rozbitom šutrovisku na vrchu steny. Nám sa pri doberaní lana podarilo zhodiť šuter vo veľkosti ľudskej hlavy, ktorý smeroval rovno na policu, kde sa nachádza štand po druhej dĺžke. Holandskú skupinu, ktorá sa tam v tom čase nachádzala sme našťastie presne minuli a ani nám teda až tak hlasno nenadávali. V tejto ceste je tiež inak fajn mať so sebou vysielačky. Štandy sa nachádzajú na širokých policiach a dokričať sa z jedného stanovišťa na druhé je niekedy celkom náročné.

Arco 2022_25 Arco 2022_26 Arco 2022_27 Arco 2022_31

 

Noro a Rasťo si vybrali cestu Cane Trippa (7 dĺžok, 5c, 200 m). Cestu im odporučil Julo, ktorý ju liezol pri svojej prvej návšteve Arca v roku 2018. Cesta je dobre odistená a okrem platňového “problému” na začiatku druhej dĺžky sa jedná o príjemné a pohodové lezenie. Cesta je dobre vyistená fixným istením a vlastné istenie je potrebné používať len minimálne.

Arco 2022_24 Arco 2022_28 Arco 2022_29 Arco 2022_30 Arco 2022_32 Arco 2022_33

 

Za odmenu sa Noro s Rasťom rozhodli, že si zaplávajú v Lago di Garda. Našli sme si teda “súkromnú” pláž neďaleko lezeckej oblasti Corno di Bo z predošlého dňa. Ukázalo sa, že voda v jazere je na začiatku októbra určite výrazne teplejšia ako na začiatku mája a chalani si tento wellness naozaj užili.

Arco 2022_34 Arco 2022_36

 

Po kúpaní sme si dali ešte cestopisnú vychádzku do oblasti Massone (Policromuro). Jedná sa o športovú oblasť, kde sa nachádzajú niektoré z najťažších lezeckých ciest v Taliansku až do obtiažnosti 9a+. Najťažšie cesty sa nachádzajú v jaskyni, ktorá vznikla pri ťažbe vápenca v tejto oblasti. Známa je napríklad cesta Underground (9a), či jej variant Ultimatum (9a+), ktoré prechádzajú naprieč stropom tejto jaskyne.

Arco 2022_41 Arco 2022_42 Arco 2022_43 Arco 2022_44

 

Piatok, 7.10.2022 - Calvario, Muro dell’Asino, Belvedere

Na piatok sme si vybrali sektor nad olivovými hájmi severne od hradu v Arcu v oblasti Calvario (Laghel). Oblasť sa nazýva Muro dell’Assino. Názov znie poeticky, ale v preklade znamená niečo ako “stena somárov”, teda nie ako sme si mysleli pôvodne my, že je to možno “múr nárekov”. Parkovať sa dá buď pri blízkom kostolíku alebo aj medzi olivami pri ceste. Miestni sú v tomto smere asi celkom tolerantní, ani teraz a ani pri moje predošlej návšteve v roku 2019 sme nezaznamenali, že by tam niekto za takéto parkovanie dostal pokutu. Pod skaly je z parkoviska potrebné vystúpať asi 20 minút do celkom strmého svahu po turistickom chodníku. Niektorí sme si toto kardio dali ráno až 2x, nakoľko pri studničke pri aute sa pozabudla jedna prilba… V roku 2019 bola táto “falesia” celkom pokojným miestom, ale tentoraz tu bolo naozaj plno. Aj preto sme sa pohybovali hlavne v horšie dostupnom sektore A v ľavej časti, kde cesty začínajú z drevenej terasy, ktorú postavili miestni správcovia skál. Skala je tu formovaná do zaujímavého tvaru, vytvára vlnité platne, ktoré rozdeľujú komíny a puklinky. Preliezli sme si cesty Questione di pelling (4b), La macchia nera (5a), Austriaca puro latte (5b) a Faccia da pirla (6a).

Arco 2022_47 Arco 2022_51 Arco 2022_52 Arco 2022_55 Arco 2022_56 Arco 2022_58 Arco 2022_61 Arco 2022_62 Arco 2022_65 Arco 2022_66 Arco 2022_75 Arco 2022_80

 

Popoludní sme sa presunuli do oblasti, kde sa nielen dobre lezie, ale hlavne sa tam zjavne fotia obálky všetkých sprievodcov športového lezenia z Arca - Belvedere (Nago). Parkovanie jednoznačne odporúčame na vyhliadke na obvodovej ceste medzi Arcom a Nagom. Priamo v Nagu pri kruhovom objazde je síce veľké parkovisko, ale na skaly je to výrazne ďalej a viac do kopca. Menšie parkovisko naviac ponúka krásny výhľad na jazero Lago di Garda. Lezecká oblasť Belvedere je veľmi populárna a väčšinou dosť preľudnená. Skala je z našej skúsenosti ale prekvapivo v o čosi lepšom stave ako v oblastiach Nago, či Massone. Taktiež je vyformovaná do veľmi zaujímavých tvarov, vlniek a rôznych šupín. My sme si po predošlých troch dňoch lezenia prišli hlavne po výhľadové fotky, rozhodne sa sem ale treba ešte v rozumnom čase vrátiť a sektory lepšie preskúmať. Najviac síl a chuti mal Noro, ktorý si ešte na záver dňa vyliezol cestu Equilibrio (5c) s krásnym silovým krokom cez previsnutý blok.

Arco 2022_88 Arco 2022_90 Arco 2022_91 Arco 2022_92 Arco 2022_94 Arco 2022_96 Arco 2022_97 Arco 2022_99 Arco 2022_101 Arco 2022_102

 

Na záver dňa sme si za odmenu dopriali večeru v pizzerii na pobreží jazera v prístave v mestskej časti Torbole.

Sobota, 8.10.2022 - Placche di Baone, Verona

Na posledný lezecký deň sme si vybrali oblasť západne od hradu v Arcu - Placche di Baone. Jedná sa o položené platne, ktoré sú výrazne viditeľné z okolitých ciest a pri každej návšteve Arca som sa na ne pozeral. My sme parkovali pri kostolíku Chiesa di S. Marcello v Arcu. Mali sme snahu dostať sa uličkami aj bližšie ku skalám, ale nepodarilo sa nám nikde zaparkovať. Upozornenie - ak sa rozhodnete autom vojsť do uličiek a brán severne od tohto kostolíka, uistite sa, že vaše auto nie je príliš široké a že máte dobrý odhad pri prejazde bránami, nakoľko múry podchodov sú celé orýpané od spätných zrkadielok prechádzajúcich vozidiel. Aj priamo pod skalami sa nachádza parkovisko, ale ani napriek našej veľkej snahe v popoludňajších hodinách sa nám cez uličky a zákazy vjazdov na toto parkovisko nepodarilo dostať ani za pomoci troch navigačných aplikácií.

Keď sme sa konečne dostali pod skaly, zistili sme, že skalná oblasť je oficiálne uzatvorená, nakoľko celá ľavá časť steny sa odlúpila a spadla. Dôkazom je obrovské šutrovisko pod stenou. Pravá časť je ale v poriadku a napriek oficiálnej uzávere je stále celkom frekventovane navštevovaná. V oblasti sa nachádzajú platňové cesty obtiažnosti od 5a do 5c. Cesty majú 1 až 3 dĺžky. Ťažšie cesty okolo 6a, na ktoré sme mali pôvodne zálusk sú žiaľ všetky v spadnutej časti steny. Preliezli sme teda aspoň to čo bolo k dispozícii. Najviac sa činili Rasťo a Noro, ktorí vyliezli všetky dĺžky, ktoré na stene zostali. Tiež Darinka si zaslúži pochvalu za svoje prvé 5a vylezené na prvom konci. A potiahla by aj to 5c, keby bolo rozumnejšie odistené.

Arco 2022_103 Arco 2022_105 Arco 2022_107 Arco 2022_109 Arco 2022_110 Arco 2022_112 Arco 2022_115 Arco 2022_117 Arco 2022_120 Arco 2022_121 Arco 2022_123 Arco 2022_124 Arco 2022_125 Arco 2022_126

 

Prelezené cesty: Cade la Coda (4a, 3 dĺžky), Ondulina (5a, 3 dĺžky), Mucillero (4b), Fiuto (5a), Fiato (5c), Giona (5a). Obtiažnosti ciest na tabuli pod skalami nekorešpondujú s tými uvedenými v pár rokov starom sprievodcovi (ale inak viac-menej sedia). Je možné, že stena kvôli pádu skál zmenila v posledných rokoch trocha svoj charakter.

Perličkou je, že niektoré cesty v oblasti Placche di Baone sú prispôsobené pre para-climbing. Podľa miestnych tabúľ ako jediná skalná oblasť na svete. Dokonca sú prispôsobené aj pre zrakovo postihnutých lezcov, keďže na konci prvej dĺžky sa nenachádza len 1 štand, ale línia štandov vzdialených od seba vždy 1-2 metre.

Sobotňajšie popoludnie sme venovali návšteve blízkej Verony. Je to krásne mesto, ktoré dýcha historickou atmosférou. O jeho antickej minulosti svedčí zachovaný amfiteáter na centrálnom námestí. Je tiež dejiskom Shakespearovej divadelnej hry Romeo a Julia. V centre môžete navštíviť tiež Júliin dom (Casa di Giulietta), kde sa môžete odfotiť na Júliinom balkóne, či dotknúť sa jej sochy. Ale ak aj vynecháte tieto komerčné “pamäthodnosti” a iba sa prejdete ulicami mesta alebo si dáte kávu na niektorej terase, určite to nebudete ľutovať.

Arco 2022_128 Arco 2022_129

 

Na záver ešte niekoľko našich praktických “dopravných” poznatkov z návštevy Verony:
V sobotu večer je naozaj ťažké v centre mesta zaparkovať.
Pokiaľ na hlavnom námestí štartujú v sobotu večer preteky rally, zaparkovať je takmer nemožné.
Parkovacie automaty v meste zrejme navrhoval nejaký fanúšik detektívnych románov a tiež moderného umenia, nakoľko je ich ťažké nájsť a ešte ťažšie pochopiť.
V sobotu večer sa z mesta nedostanete, pokiaľ budete za slušného - oplatí sa jazdiť “po taliansky”.
S jazdením “po taliansky” to zase netreba preháňať. Vodiči a chodci sú pozorní a opatrní, ale pokiaľ na križovatke omylom odbočíte do protismeru na prechod pre chodcov, kde pre nich svieti zelená, nie sú z toho nadšení.

Nedeľa, 9.10.2022

V Arcu nám bolo krásne, ale v nedeľu ráno prišiel čas na návrat do reality. Po úspešnom nalodení sa do auta sme posledný krát zaplatili náhodne generovanú sumu parkovného v parkovacom dome (suma nemala nič spoločné s uvedeným cenníkom a za 5 nocí sme v tom nenašli vôbec žiadnu logiku). Posledné foto a zakývali Arcu na rozlúčku. Snáď znova o pár rokov prídeme na návštevu zas.

Arco 2022_130

 

Fotogaléria: https://www.lezci.sk/fotogaleria/arco-2022
Text: Július Stančok
Foto: Július Stančok, Rastislav Biarinec, Darina Kružliaková, Noro Beháň

Oznamy

Členské preukazy si môžete vyzdvihnúť u J.Stančoka.


Pre členov HK IAMES Ružomberok je k dispozícii vŕtačka na preisťovanie lezeckých ciest a tiež boldermatka.

Najnovšie články

Pripojte sa k nám na Facebooku

Partneri

Radi by sme sa poďakovali partnerom nášho klubu, ktorý ho podporujú a aj vďaka nim môžeme každoročne organizovať Ulenfeldov pohár v lezení na umelej stene.

Prečítajte si viac...

Kontaktujte nás

© 2015, HK IAMES Ružomberok, webdesign INTELI.SK

Súbory cookies nám umožňujú skvalitňovať naše služby poskytované prostredníctvom tohto webového sídla. Nastavenie Vášho prehliadača je v zmysle § 55 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách považované za Váš súhlas s používaním cookies na našej stránke.